I. Pomedzi kôstky

 

Začínam tam, kde ty sa končíš:

Písmo je vtieravé; krédom pod nulou

zjazdíme krajinu vzdoru.

 

 

II. /Sŕkajúca súcna z rúcha/

 

Kadiaľ chodí slnko

minúty pred svitaním?

 

(Už horeli...

besné tváre dohryzené

všednými maskami.)

 

 

III. /Relevantnosť/

 

Ja viem, kam odišli zaslúžení

neznámi vojaci:

   Do krajiny stále tisícej noci,

   kde Narcis a Izolda a

   dvadsaťdva smejúcich sa ľudí

   učí strojvodcovu dcéru

   naspamäť pamäte majstra.